Keď som v nedeľu sedela vo vlaku na ceste domov, snažila som sa napísať tento článok. Veď od koncertu neuplynulo ani 24 hodín a myslela som si, že to budem mať v čerstvej pamäti. Lenže opak bol pravdou. Boli to snáď najrýchlejšie dve hodiny môjho života.
Chcela som článok vydať už hneď v pondelok, aby to bolo čo najviac aktuálne, ale ak Vám mám pravdu povedať, sama som bola unavená z toho, že všade, kam som sa pozrela, bol riešený tento koncert.
Rozhodla som sa na to pozrieť s odstupom času.
